Maxwell Sangulani Chikumbutso

Volám sa Maxwell Sangulani Chikumbutso. Som vynálezca a podnikateľ zo Zimbabwe a na tejto osobnej stránke budem zdieľať nektoré moje životné skúsenosti a ako ma Boh viedol na tejto ceste. Tiež budem zdieľať obrázky a videá na facebookovej stránke Saith Holdings Inc. Tie sú príbehom samým o sebe.
(pozn. prekl. obsahuje množstvo fotografií z výroby vynálezov; GPM, EV, Helikoptéra a ďalšie)

Pred pár dňami Boh vložil niečo do môjho srdca a budem zdieľať niektoré moje osobné skúsenosti a fotografie kde som s niektorými úžasnými ľuďmi, ktorých som mal tú česť stretnúť a tiež ďalšími, ktorí mi pomáhali na tejto ceste. Ktovie, možno to niekoho inšpiruje vstúpiť do nového stavu mysli. Ten istý Boh, ktorý ma priviedol tam kde som dnes, môže urobiť to isté pre vás.

Dovoľte aby som krátko zdieľal niečo o sebe.

Narodil som sa v rodine so štyrmi deťmi (dve dievčatá a dvaja chlapci) ako druhé dieťa. Vychovala ma úžasne skromná a predsa odhodlaná žena; moja Matka, ktorá nás všetkých štyroch sama vychovala potom ako nás otec opustil, keď sme boli malí. Bol to pre nás ako rodinu bolestný život, keď sme boli odkázaní na granty na sociálne zabezpečenie pre naše vzdelanie. Vyrástli sme v husto osídlenom predmestí Kuwadzana, južne od Harare CBD a chodili sme do školy v tej istej komunite. Do školy sme chodili väčšinu dní s prázdnymi bruchami a nikdy sme nemali istotu či doma bude nejaké jedlo keď sa vrátime. To bola naša realita.

Moje stredoškolské vzdelanie som absolvoval v Dzivarasekwa High 2 (susedne od Kuwadzana) ale to nemalo dlhé trvanie, pretože sociálny grant platil len na prvý rok a pol strednej školy. Ako najstarší syn v rodine som začal pracovať v skorom veku aby som pomohol mojej matke. Práca bola jednoduchá: predaj zeleniny, cukrovej trstiny, rajčín atď. Keď som mal 14 rokov, bol som prinútený zobrať manuálnu prácu na poli v inej južnej komunite zvanej Tynwald.

Počas mojej práce ako robotník na farme som zarábal plat v hodnote 25$ mesačne a moje prvé potešenie bol pár topánok a trojštvrťové nohavice, ktoré som si kúpil v second-hand bazáre, slávnom "Mupedzanhamo Market" v Mbare alebo bol tiež láskavo nazývaný "Kotamai Boutique". Obchodný model tohto trhu je, že je to miesto pre ľudí s nízkym zárobkom, kde si môžu kúpiť oblečenie a topánky z druhej ruky v rozumnom stave takmer za nič. Mupedzanhamo jednoducho znamená "tam kde končia tvoje problémy" a Kotami jednoducho znamená "prehnúť sa", pretože trh pokladá svoj tovar na podlahu. Bol som na seba taký pyšný pretože to bol môj prvý pár kožených topánok. Moje nohy boli zvyknuté na plastické topánky, takže toto bol veľmi dobrý pocit - už som viac nebol terčom posmechu rovesníkov.

Práca na farme je sezónna, takže medzi dvoma sezónami som sa musel poobzerať po inej práci. Cirkev v našej miestnej komunite (v Kuwadzana) získala dosť financií aby začala budovať stavbu a ja som ako dobrovoľník ponúkol svoje služby. Pracoval som ako pomocný pokladač tehál a pre 15 ročného podvýživenéh chlapca to bola náročná práca. Bol som najmladší človek v tíme a nikdy nezabudnem na deň keď som musel vyložiť 500 vriec s cementom - v daždi. Namáhali sme sa s fúrikmi, ktoré sa stále zasekávali v blate, takže sme skončili tak že sme zdvíhali vrecia na naše hlavy alebo ramená.

Tiež si pamätám, že sme museli ísť do blízkeho pivovaru nazbierať uhlie, ktoré sa použilo na stavebné základy a ja som nakladal uhlie do malého Mazda náklaďáku. Jedného dňa ako som stál vnútri priemyselného kontajneru pivovaru a nahadzoval lopatou uhlie do nákladiaku, stúpil som na rozbitú fľašu. Videl som len ako z môjho ľavého chodidla vyteká krv. Bola to hlboká rana. Veľmi to bolelo a moja jediná možnsť bola nechať ranu vyliečiť prirodzene, pretože som si nemohol dovoliť ísť sa dať ošetriť na kliniku. Nakoniec sa mi polepšilo. Táto nehoda mi nezabránila verne pokračovať v dobrovoľníctve a o niekoľko dní neskôr ma predvolali starší z cirkvi: "Vidíme, že si oddaný a verný dobrovoľník, takže oddnes ťa dáme na výplatnú listinu a dostaneš výplatu (v hodnote) 80$." Aký nečakaný pokrok! V tom čase už som sa dozvedal nejaké veci o Bohu: verných odmeňuje.

Našťastie sme mali suseda, ktorého príbuzný mal podnik na výrobu školskej kriedy a on pochopil našu situáciu. Ponúkol mi prácu v jeho kancelárii, ktorá sídlila v centre Harare CBD. Mojou prácou bolo doručovať kriedu do škôl. V Novembri 1996 som konečne dostal moje národné ID a mohol som hľadať vhodnejšie zamestnanie. To bol pre mňa ako mladého muža začiatok skutočného lovu na zamestnanie a chodil som pešo z Kuwadzana do CBD a do severných predmestí v nádeji že nájdem prácu aj keď ako Záhradník. Počas celej tejto doby chodenia hore dole sa vo mne stále rozvíjala modlitba a stala sa neodeliteľnou súčasťou toho kým som sa stával. Skončil som modlením pri chôdzi.

V Januári 1997 môj priateľ Kidwell Hutete získal prácu kde kopal kanály na káble v spoločnosti, ktorá bola sub-dodávateľom telekomunikačnej spoločnosti, takže mi povedal o možnosti pracovať tam a tak sme v Pondelok išli spolu. Zobudil som sa skoro ráno načas aby som chytil "Power Coach" bus do mesta a vystúpil som v centre Harare CBD, aby sme mohli kráčať ku Hatfield - nemali sme dosť peňazí aby sme zaplatili dopravu do Hatfield, takže sme išli popri ceste do Mbare - Suningdale, potom cez cestu Seke a nakoniec do Hatfieldu.

Dorazili sme do obchodného cetra St. Patrick v Hatfielde o 7:20 a práca mala začať 7:30. Nastúpili sme do vozidla spoločnosti, ktoré nás odviezlo na pracovisko, ktoré bolo pri Alexander Drive v Hatfielde. Ja som dostal moju prácu, vykopať 12m dlhý x 1m hlboký kanál a dostával som (v prepočte) 7$ na deň. Práca bola ťažká, kopať zem nie je ľahké a dodnes stále počítam že to bola jedna z najťažších prác aké som kedy robil. Do 1 poobede som vykopal asi 9m x 1m hlboko a bol čas na obednú prestávku, ale my sme nemali čo jesť ani peniaze na to aby sme si kúpili jedlo.

Odpočinul som si a počas odpočinku ma prekvapilo že som uvidel auto môjho otca zaparkované pred bránou jedného z domov, a nevedel som že to je miesto kde vtedy žil. Ešte skôr ako som sa vôbec dostal ku jeho autu, odišiel a som si istý, že prišiel domov na obed alebo niečo podobné. Nemohol som nič robiť. Táto príhoda sama o sebe mi zlomila ducha, bol som vnútri zlomený a v mysli mi stále hrala myšlienka: "čo to tu robím, môj otec má dobrý život a ja tu kopem kanály..?" V tej chvili som opustil prácu. Srdce mi krvácalo... Nemohol som veriť čo som práve videl. Požiadal som Kidwella aby zobral moju mzdu za ten deň a opustil som pracovisko ako zlomený muž. Bol som taký zlomený keď som kráčal rovnakú vzdialenosť spúť do mesta, aby som chytil bus späť domov. Nedokázal som udržať emócie, bolo to na mňa skrátka príliš veľa. Keď som došiel domov, povedal som matke, bratovi a sestrám čo som videl v Hatfielde. Ak niekedy bol čas aby som sa modlil a žiadal Boha aby mi požehnal, bolo to vtedy potom ako som videl môjho otca s dobrým životom v prítomnosti môjho priateľa.

O pár dní neskôr som sa s dvoma priateľmi z detstva, ktorí sú skôr ako rodina, brat Smart Yotami a tiež sestra Melody Mutepaire, začal každý deň modliť. Pri každej príležitosti sme sa modlili a môj duch rástol. Odvtedy sme s bratom Smartom boli vždy spolu, modlili sa u nás doma, u neho doma a inokedy doma u sestry Melody. V tom čase sme boli v spoločenstve Vyslancov pre (kňažský úrad) Christ Ministries International. V 1997 neprišla žiadna práca a Ja verím, že to bol rok modlitby. V tom čase som sa naučil modliť a pôstiť po dobu 3 dní a 3 nocí bez prestávky, modlil som sa hodiny vkuse a môžem povedať, že to bol začiatok mojej Kresťanskej cesty. Modlili sme sa a prihovárali dňom a nocou to bol rok keď utrpenie doma dosiahlo vrchol. Nikdy som si nepredstavoval že by sa naša situácia mohla stať takou.

V ten istý rok zabavili na hranici s Južnou Afrikou colníci tovar mojej matke pretože nemala peniaze na zaplatenie dovozného cla. Vrátili sme sa späť k utrpeniu. Brat Smart si v čom čase robil O úroveň a jeden z predmetov, ktoré študoval bolo Poľnohospodárstvo takže nám priniesol nejaký špenát zo školskej záhrady, ktorý vyhodili, keď sa veci pre nás zhoršovali každým dňom. Rozhodol som sa každý deň chodiť do obchodného centra Kuwadzana 4 aby som zobral zeleninu, ktorú dodávatelia vyhodili do kontajnera a moja matka chodila hľadať kukuricu na zožatých poliach pri diaľnici Harare - Bulawayo a medzi Kuwadzana Prístavbou a Kuwadzana 7. Nikdy nezabudem na ten rok, pretože sme naozaj trpeli ale v jednej veci sme pokračovali, modlili sa a rástli v Duchu.

V tom čase som už bol tvorivý chlapec a začal som robiť drôtené autá, drôtené bicykle a drôtené motocykle na predaj v nádeji že toto odľahčí naše starosti doma. Predal som moje výrobky ale zarobil som z toho tak málo. V auguste 1997 môj strýko, (sekuru) prišiel domov a dal mojej matke nejaké peniaze, aby mohla znova začať svoj zahraničný obchod, chodiť predávať svoje háčkované kusy v Južnej Afrike tak ako to robila predtým. To bola šťastná chvíla pre nás všetkých ako rodinu, pretože sme vedeli, že teraz znova príde jedlo!

21. Septembra 1997, bola to Nedeľa, a ja som sa modlil v kostole počas omše. V tej dobe som si zriadil malý kút kde som sa modlil kedykoľvek som bol v kostole. Asi okolo 9:30 som začul hlas, veľmi jasný hlas, ktorý povedal "Nemaj Strach, Ja som tvoj Boh". Obzrel som sa aby som zistil či tam niekto je, ale nikoho som nevidel. Potom prišlo Písmo Iziáš 49:7 a v tom istom čase tam bol Evanjelista menom Ezekiel Mawire, ktorý sa modlil pri kazateľnici. Zavolal ma v tom istom okamihu a ja som išiel. Bol som v stave šoku a zmätku z toho čo sa dialo keď som kráčal ku nemu, nechápal som celú vec. Povedal mi "To ku tebe prehovoril Boh". Bol som veľmi zmätený a zvedavý či každý počul to čo som počul ja kým som sa modlil, ale nikto nič nepočul. To bolo hneď potvrdenie.

Evanjelista Mawire ma požiadal že ma chce vidieť po službe, tak som sa s ním stretol a to čo mi povedal bolo úžasné. Povedal mi presne tie slová ktoré som počul v modlitbe a to isté Písmo, ktoré som dostal. Potom povedal, "si stále mladý v týchto duchovných veciach, takže ťa zoberiem domov, aby som ťa mohol učiť a kráčať s tebou". Súhlasil som.

Moja matka bola v tom čase v Južnej Afrike, tak som išiel domov, zbalil som si nejaké oblečenie a išiel som žiť s Evanjelistom Mawire v Kuwadzana Prístavbe. Myslel som si, že som dosiahol vysokú úroveň modlitby a duchovnosti, ale to málo čo som vedel bolo nič v porovnaní s tým čo som sa išiel naučiť. Potom sa človek modlí! Previedol ma životom modlitby, učil ma a bolo do ťažké a bolestivé. Prvý krát keď som urobil sedem dní nepretržitého modlenia to bolo u neho doma. Čítanie biblie a modlenie bol život, ktorému som sa začal prispôsobovať a prosiť aby som počul Hlas Boha jasnejšie. Pridal som sa ku tímu Križiakov a išiel som s Evanjelistom kázať Slovo Božie v Epworth (preľudnené predmestie s nedostatkom služieb východne od Harare) Modlil som sa za druhých. Modlil som sa od začiatku omše do konca a tiež som sa pôstil. V tých dňoch sa pôst stal mojim spôsobom života. Vlastne som rátal dni keď som jedol a bolo ich menej ako dní keď som sa pôstil a videli sme dielo Božie v Epworth!

Môj strýko (zosnulý sekuru) Tendai mi našiel prácu a potom ma prišiel hľadať doma, ale povedali mu že som v Epworth. Prišiel ma hľadať do Epworth, potom neskôr ma našiel a povedal mi , že jediný dôvod prečo tam bol bolo kvôli práci, ale ja som odmietol prijať tú ponuku a on bol zúrivý! Bol taký nahnevaný že ma naozaj chcel zbiť, išiel domov a povedal to mojej matke, ktorá sa vrátila z jej cesty. Ona sa na mňa tiež veľmi nahnevala!

Vrátili sme sa z Epworth a Evanjelista Mawire mi povedal, že je čas, aby som sa vrátil domov. Nevidel som moju matku mesiace. Keď som došiel domov, bol som taký chudý a moja matka z toho vôbec nemala radosť. Bola nahnevaná na fakt, že som len tak zahodil dobrú pracovnú príležitosť kvôli cirkevným krížovým výpravám a stále sme trpeli.

Keď som bol doma, Boh mi začal ukazovať vízie a videl som Plány elektrických obvodov. Ukázal mi každú elektrickú súčiastku, ktorá existuje s ich menami, ako boli vyrobené a ako fungujú. Zrodila sa moja cesta do sveta Priemyselného Dizajnu a ja som sa veľa modlil, kreslil diagramy obvodov tak ako som ich videl vo vízii a veľa som sa učil. Potom jedného dňa som a modlil a pýtal som sa Boha či práca o ktorú som prišiel (práca Strýka Tendai) bola moja, a ak nie potom či by som ju mal predsa získať ešte ej teraz. A toto je viera Boha, o niekoľko dní neskôr sa strýko Tendai vrátil a požiadal ma, aby som išiel s ním, pretože práca tam stále bola! To bola moja prvá slušná práca v spoločnosti, ktorá vyrábala drôtené klince. Pracoval som tam a stúpal som v rebríčku postavenia. Bolo zaujímavé, že takmer každý kto tam bol zamestnaný v tej spoločnosti kradol a dokonca ma pozvali aby som sa ku nim pridal, ale ja som ani raz nezobral ani jediný kliniec. Mal som svoje zásady. Modlil som sa každý deň v čase obeda v odpočívarni a naďalej som sa veľa pôstil. Iní pracovníci mi ubližovali pretože som odmietol s nimi kradnúť.

Bol čas keď som sa chcel pridať ku armáde s mojim strýkom a v tých dňoch boli ozbrojené sily vyslané do DRC (Kongo), takže to bolo lukratívne. Keď moja matka počula tú správu, bola zúrivá, takže som sa nepridal ku armáde z toho dôvodu a ďalej som pracoval v spoločnosti ktorá vyrába drôtené klince a ľudí začali vyhadzovať kvôli krádeži. Ja som bol jediný kto dal výpoveď z vlastnej vôle a riadne odišiel. V čase keď som tam pracoval som si kúpil posteľ, oblečenie a znova som si mohol dovoliť poslať mojich súrodencov do školy. Keď som dal výpoveď v januári 1999, nastúpil som na Polytechnickú Vysokú Školu v Harare vo vzdelávacom stredisku pre dospelých a študoval som Základnú Mechaniku Motorov a toto je jediný Akademický Certifikát, ktorý mám.

Boh mi aj naďalej dával Modrotlače a ja som rástol a začal som úplne chápat Vízie. Začal som opravovať elektronické a elektrické spotrebiče, takže ľudia priniesli svoje nefunkčné prístroje a ja som ich opravil, niekedy zadarmo a inokedy som dostal len známku uznania. V 1999 som úspešne vytvoril funkčný Vysielač Rozhlasového Vysielania a to bol môj prvý projekt, ktorý som urobil prostredníctvom vízíi, ktoré som videl. Začal som vysielať v našej oblasti, takže ľudia naladili svoje stereá na 97,3 Mhz FM, bolo to úžasné. Nechal som kazetu prehrávať rôznu hudbu a moji priatelia navrhli, aby sme mali Djov a všetci sme si mysleli že to je skvelý nápad, takže by sme mali smeny na vysielanie. Lenže ja som nevedel, že je protiprávne mať Rádio Vysielač a vysielať bez licencie... Láskavý pán v našej štvrti ma varoval a navrhol aby som zavolal Zimbabwe Broadcasting Corporation a informoval ich o tom čo robím, pretože to by mi pomohlo byť čistý viac než keby úrady samy objavili čo robím.

Zavolal som ZBC do ich kancelárie v Pockets-Hill sa Vysočine s použitím verejnej telefónnej búdky alebo plateného telefónu a oznámil som tam pani čo robím. Okamžite sa zaujímala a povedala že to je hodné dať do novín a že prídu reportéri, ale že musia prísť s inžiniermi aby overili či je vysielač naozaj domácky vyrobený, pretože to bolo v dňoch keď objavili inú rádiostanicu v Bulawayo, ktoré vysielala ilegálne. ZBC poslali dvoch inžinierov s reportérmi Pán Alson Mufiri a Pán Lovermore Banda. Ich inžinieri boli šokovaní keď videli môj rádiovysielač a na ďalší deň som sa dostal do hlavných správ o ôsmej večer v TV novinách a nasledujúci deň tiež v rádiu a znova v Nedeľu do správ z Vedy a Techniky. Bol to veľký okamih a všetci v našej štvrti boli takí šťastní!

Nemohol som dotiahnuť projekt Rozhlasového Vysielania ďalej kvôli nedostatku zdrojov, tak som sa sústredil na opravu spotrebičov. Boh ma počas tých dní veľa naučil, od výroby plošných spojov ku výrobe FM rádio prijímačov až po rôzne vysielače. Naučil som sa frekvencie a dokonca som dokázal doslova vidieť frekvenčné rozsahy ako film pred mojimi očami. Je úžasné ako Boh pracuje.

V tom čase sme mali veľkú modlitebnú skupinu, ktorú sme volali Medzi-cirkevný Záchranný Tím. Mali sme mladých zo ZAOGA, AFM, Vyslancov pre Kristove úrady a CCAP, ktorí sa len modlili. Na jednej z našich celonočných modlitieb som mal príležitosť stretnúť Pani Rose Mazula, ktorá bola vtedy Predsedníčka Broadcasting Authority Zimbabwe (BAZ - Úrad pre Vysielanie). Zobrala ma, vyškolila a poučila ma ako vlastného syna a privítala ma do ich domova. Tiež mi dala prácu v ich podniku a počas toho času som začal jazdiť na aute a učiť sa používať počítač. Bol som s Pani Mazula od 2000 do 2002 keď som odišiel.

Jedného dňa som bol s priateľom na servisnej stanici v Mazowe (asi 35km západne od Harare) a na miesto kde sme sedeli prišiel istý mladý muž. V jeho aute vznikol problém a on prišiel z Bindura (asi 70km od Harare). Bol s dvom a mladšími pánmi. Pozdravil nás a potom sa spýtal či poznáme mechanika, pretože v jeho aute nastal problém. Je to sranda, pretože v tej chvíli som zabudol že ja som mechanik! Tak ako sme premýšľali kto by mu mohol pomôcť, môj priateľ mi povedal "Ale Max, ty si mechanik!" Tak som sa ho spýtal čo sa stalo autu a jeho odpoveď bola "Ja neviem, pretože teraz auto ani nenaštartuje, ale predtým začalo strácať ťah". Išiel som sa na to pozrieť a zistil som problém, ale on nemal žiadne nástroje a tak sa spýtal na servisnej stanici či niekto má nástroje a potom iný chlapík povedal, "Ja mám nástroje ale za použitie mojich kľúčov musíš zaplatiť".

Vlastník auta zaplatil, nepamätám si koľko, potom som opravil auto a trocha sme ho roztlačili a nechali motor bežať, čo urobil teraz s väčšou silou a on bol taký šťastný. Povedal som mu, že keď sa dostane do Harare, musí pohľadať mechanika aby lepšie prehliadol jeho auto, tak sa ma spýtal "čo som ti dlžný?". Povedal som mu, že to je zadarmo, pretože som mu len pomohol a on bol taký šťastný. Potom som zabudol niečo iné dôležité čo som potreboval zobrať späť do Harare a môj priateľ mi znova musel pripomenúť "Ale Max, veď ideš do Harare požiadaj ho aby ťa zobral". Tak som ho požiadal a on povedal "s radosťou, poďme". Tak ma viezol do Harare a s autom nebol žiadny problém. Keď dorazil do svojho cieľa, čo bola budova Gollop and Blank na rohu Hebert Chitepo a Druhej Ulice, zaparkoval auto a povedal "Ďakujem ti za pomoc, v budúcnosti možno budeš potrebovať právnik, tak tu je moja vizitka". Bol právnik.

V tom čase som potreboval právnika aby pre mňa evidoval patenty, ale nemal som peniaze. Toto bolo skvelé a ja som bol šťastný že som stretol pána Bruce Mujeyi a od toho dňa sa stal mojim advokátom a veľkým bratom. Cesty Božie sú nevyspytateľné!

O niekoľko mesiacov neskôr sa môj otec pokúsil predať rodinný dom v Kuwadzana a Bruce Mujeyi zablokoval ten predaj pro bono a doteraz je mojim Hlavným právnym poradcom a automaticky sa stal prvorodeným v našej rodine. Od tej doby som robil dva projekty, menovite Digital Navigation Facilitator (DNF), stroj, ktorý sa používa na umiestnenie lietadla nad pristávciu dráhu keď pristáva alebo vzlieta a prvý Tryskový Motor, ktorý teraz používama v Hybridnej Helikoptére. Zobral som tie dva výrobky do Inštitútu Leteckého Technického Výcviku a do Vzdušných síl, ale nič z toho nevzišlo a nemohol som projekty ďalej vyvíjať kvôli nákladom. Potom sme s Bruce v tom čase začali riadny podnik na opravu spotrebičov. V 2003 mi Boh ukázal modrotlače Micro Sonic Energy Device (MSED - zariadenie na zvukovú energiu), rozmery a všetky technické špecifikácie, tak som všetky skopíroval presne ako som ich videl vo Víziách. Začala práca na Greener Power Machine (GPM) a ten prototyp som financoval ja osobne.

V tom čase už som sa nezujímal o opravu prístrojov ale o návrh a výrobu vecí, takže som povedal Bruce že odchádzam s tým málom čo som mal. Bruce ma tiež z času na čas finančne podporil a práca na GPM prototype pomaly pokračovala.

V 2004 ma rodinný priateľ požiadal aby som išiel do Botswany kúpiť mu solárne panely, batérie a menič prúdu. Tiež mi dal nejaké peniaze aby som si našiel niečo čo si prinesiem odtiaľ späť a začnem malý podnik. Dohodol som sa s priateľom, ktorý žil nablízku aby ma sprevádzal do Botswany pretože mal kontakty v Bulawayo, ktorý by nám potom zamenil peniaze. Išli sme vlakom z Harare a dorazili sme do Bulawayo okolo 6ej nasledujúce ráno. Žiaľ kontakt môjho priateľa opustil Bulawayo deň predtým aby sa zúčastnil pohrebu v Masvingo, takže nám poradil aby sme zmenili peniaze na ulici v meste blízko Fort street. Netušil som že nás podvedú a prídeme o všetky naše peniaze u tých "Spateleni" sestier. Stratili sme v zmenárni všetky peniaze výmenou za staré expirované Zim Doláre.

Plakal som a kľakol som si uprostred cesty a Modlil som sa. V ten deň som plakal! Čo poviem človeku, ktorý ma poslal? Bolo to hrozné. Poradili mi nájsť policajných strážnikov, ktorí by mi pomohli vystopovať tie dámy. Asi o 7ej večer sa nám podarilo chytiť dve z nich a keď sme ich odviedli na policajnú stanicu, stretli sme Veliaceho Príslušníka, ktorý nariadil aby som bol tiež zatknutý, pretože zločin bol spáchaný kvôli mojej prítomnosti (bol som spolupáchateľ zločinu). Zavreli ma na policajnej stanici Entumbane, nevedel som, že som sa dostal do krížovej paľby, pretože sa ukázalo, že Vedúci Príslušník bol zbláznený do priateľky policajného strážnika, ktorý sa mi snažil pomôcť, takže si myslel, že som príbuzný policajného strážnika a chcel dokázať, že je muž.

Plakal som a v tú noc som nespal, bolo to ako peklo, ale potom som nazbieral silu a modlil som sa a Boh mi povedal "Priviedol som ťa sem kázať, a tie peniaze sa stratili aby zachránili ľudí, ktorých chcem" Nemohol som tomu uveriť a odmietol som to prijať. Len nasledujúce ráno som začal vidieť skutočnosť a dôvod prečo Boh povedal, že musím kázať, tak som začal kázať. Poznal som Písmo, tak som kázal ale väčšina ľudí v cele začala na mňa kričať a hovorili všetky možné veci, ale dvaja počúvali a odovzdali svoj život Ježišovi. O niekoľko minút neskôr mi Boh povedal, že tí dvaja budú o hodinu prepustení, tak som im to povedal a väčšina ľudí sa na mne smiala, ale tí dvaja zobrali to slovo vážne, tak som im povedal, že keď odídu, musia nájsť dobrý Kostol ktorý káže Ježiša Krista. Boh je verný svojmu slovu a oni boli prepustení v tú hodinu.

Potom ku mne prišiel ďalší a povedal, že sa zúčastnil na vlámaní do domu a tak ma požiadal aby som sa za neho modlil a ja som sa za neho modlil a on tiež prijal Ježiša Krista. Potom mi Pán povedal, že bude prepustený pretože žalobcovia stiahnu obžalobu a naozaj bol prepustený. A keď to ostatní videli, prišli. Modlil som sa za nich a oni tiež prijali Ježiša Krista a znova som im poradil aby našli dobrý Kostol keď odídu. Nasledujúci deň boli všetci väzni prepustení a mňa nechali samého celý deň, od prvého dňa keď som bol zatknutý som nič nejedol ani nepil, pretože som bol príliš emocionálny, nebol to pôst len emócie, takže nebol som vôbec hladný. Tak som sa spýtal boha prečo boli oni všetci prepustení a ja jedniný som zostal? Podľa zákona Zimbabwe ak vás zatknú, musia vás zobrať do 48 hodín na súd, čo pre mňa neurobili, bol som tam 84 hodín.

Moja matka vedela, že ma zatkli, ale nemala ďalšie podrobnosti. Celá moja rodina sa modlila za moje prepustenie a nakoniec ma zobrali na centrálnu policajnú stanicu Bulawayo a na Súd kde som bol obvinený z porušenia kotrolných regulácií zmenárne, ale s mojim dokladom sa manipulovalo takže ma magistrát požiadal aby som zaplatil pokutu Zim $50 a ja som bol taký šťasný že ma prepustili. O niekoľko dní som stretol všetkých tých ľudí, s ktorými som bol v policajnej cele na policajnej stanici v Entumbane a boli naozaj zmenení Kresťania a pozvali ma do kostovol v ktorých uctievali. Bol to pre mňa skvelý a emocionálny čas. Vodca gangu tých dám, ktoré ukradli naše peniaze bol neskôr postrelený v naháňačke, na následky čoho umrel. V tom čase spáchal iný zločin.

Vrátil som sa domov a stretol sa s rodinným priateľom, tým, ktorý ma poslal do Botswany a na moje počudovanie povedal "Nerob si starosti z peňazí". Bol som taký šokovaný, čakal som že uvidím hnev.

Blízky sused mal rakovinu tak som sa ponúkol, že ho odveziem do nemocnice na chemoterapie v nemocnici a stal som sa jeho osobným šoférom, ale žiaľ neskôr umrel. Jeho zať pracoval pre Econet v Južnej Afrike a keď počul čo som urobil aby som pomohol jeho svokrovi, spýtal sa či mám záujem udržiavať jeho flotilu kombi (van pre verejnú dopravu). Tento istý muž mi dal môj Zimbabwe mobilný telefón v 2005 a Ja ho stále používam. Bola doba keď sme nemali šoféra pre kombi a požiadal ma aby som jazdil tam a späť z Mutare. Neskôr som tiež začal voziť jeho deti do školy a zo školy. Potom v 2007, keď sa rozhodol kobmi prenajať, som odišiel.

Získal som Juhoafrické víza a presťahoval som sa do Durban, kde som získal prácu ako mechanik v Emras a počas tej doby som trávil čas tiež prácou na GPM prototype. Vlastne som skončil tak že som jazdil na nákladiakoch cez hranice až do Zambie a bol som najmladší šofér v tej spoločnosti a môj priateľ Joseph Manyengavana mi pomáhal finančne na GPM prototype. V 2008 som veľmi ochorel, keď som bol v Južnej Afrike a skončil som ako bezdomovec až do bodu, že som žil v parku v Alberton North kde som zostal dva týždne a bolo obdobie dažďov a moja choroba sa zhoršila. Ovládol ma stres a dostal som infarkt na ľavej strane môjho tela. Jedna stará pani, ktorej som kedysi pomohol prejsť cez hranice ma jedného dňa uvidela a prenajala pre mňa miesto v Soweto a neskôr ma zobrala do Nemocnice Bragwanath v Soweto kde som stretol nigérijského doktora, ktorý mi poradil že potrebujem operáciu, pretože chlopňa v mojom srdci nepracuje správne.

Požiadal som tú starú pani aby zavolala mojej matke a ona to urobila. Mojej matke a mojej, teraz zostnulej, staršej sestre sa podarilo vyzbierať peniaze, ktoré mi poslali a Ja som sa vrátil domov na Veľkonočnú Nedeľu v 2008. Môj mladší brat mal na ceste keď ma išiel vyzdvihnúť na autobusovú stanicu Road Port v Harare nehodu a ja som zostal ležať na trávniku kým ma niekto prišiel vyzdvihnúť. Prišli sme domov a keď ma moja matka videla neovládateľne plakala pretože som bol v takom zlom stave. Celej rodine sa nepodarilo získať USD $100, aby ma lekár v Lekárskej Komore mohol dať na ECG prístroj a zistiť ktoré žily nepracujú, aby ma mohol liečiť.

Jedného dňa som zavolal moju, teraz zosnulú, staršiu sestru, bola vonku, a povedal som jej, že prehrávam boj, a ona to potom povedala mame, hoci som jej povedal, aby jej to nehovorila. Oh môj Bože, bolo to ako na pohrebe ako všetci plakali. Ďakujem Bohu za moju rodinu pretože sa modlia a modlili sa v ten deň, brat Smart Yotami a tiež jeho mama prišli a modlili sa. Susedia si v ten deň mysleli, že som mŕtvy, niektorí prišli aby videli čo sa deje. Požiadal som ich aby ma dali na fúrik a zobrali ma do kostola z detstva - kostola, ktorý som pred niekoľkými rokmi pomáhal stavať, hoci som uctieval v AFM. Niekto súhlasil že nás tam zoberie svojim autom a keď sme sa tam dostali, všetci sa modlili a ja som poprosil aby ma preniesli aby som sa mohol len dotknúť miesta, ktoré som si stále pamätal, ktoré som postavil a oni to urobili. To bolo moje liečenie! O niekoľko dní neskôr som sa znova učil chodiť a neskôr som sa úplne vyzdravil.. O niekoľko mesiacov neskôr som išiel navštíviť lekára, ktorý ma videl v Medickej Komore a on nemohol uveriť nášmu príbehu. Bol to Indický lekár a počas celých 30 rokov ako kardiológ nikdy nevidel nič čo i len tomu blízke, ako povedal.

Keď som sa vyliečil, Boh mi dal veľmi jasnú víziu PGM MSED v 2009 prototyp pracoval, chvála Bohu! V ten istý rok som objavil miesto stretnutia s mojim Bohom pri hore Mutemwa v Mutoko, a pre mňa získal matku menom Pani Joy Marian Chidavaenzi. Išli sme sa tam modliť 1. januára 2010 a na desiaty deň sme boli vyčerpaní z modlenia a bez energie kvôli neprerušenému pôstu. Asi o 11 doobeda, zatiaľ čo som sa modlil, som cítil ako do mojich kostí prichádza tak veľa sily a postavil som sa a modlil som sa a Hlas povedal "Odteraz bude moje meno velebené" a to bolo všetko. V posledný deň sme opustili to miesto. 13. januára mi zavolala vláda Lesotho ktorá sa dopočula o GPM prototype a chceli aby som prišiel a urobil prezentáciu.

Doba platnosti môjho pasu vypršala takže som musel požiadať o nový a zázrak bol, že môj pas schválil Obecný Register a dostal som pas v ten istý deň o 3 poobede. Boh je úžasný! 15. januára som bol v Lesotho a hovoril pred úradníkmi - dokážete si to predstaviť? Môj život sa zmenil 10. januára keď Boh prehovoril pri hore Mutemwa a od toho dňa som stretol skvelých ľudí a urobil som prezentácie pred úradmi vo vysokých úradoch po celom svete.

Potom som stretol Pána Zachary Wazara prostredníctvom priateľa Brata Jerry Musungo. Pán Wazara opustil Econet kde bol Group CEO a vytvorili sme našu prvú spoločnosť. On je ďalší úžasný človek a stal sa starším bratom v našej rodine a Bruce Mujeyi sa stal druhým rodeným a Ja som tretí. Boh vždy prináša ľudí. To sú niektorí z ľudí, ktorými ma Boh požehnal a ja som taký pokorný z lásky a podpory, ktorú mi vždy preukazujú. O dva roky neskôr mi boh znova dal kombináciu mentorov a bratov všetkých v jednom: Dr. Teddy De Almeida náš Výkonný CEO a Pán Luis Cupenala náš Predseda Saith Holdings Inc.

Priatelia, bolo mi pokoru a potešením prezentovať vám tento seriál a ako ho privádzam ku záveru, je mojou nádejou, že som vás inšpiroval, stimuloval, posilnil a povzbudil. Toto boli moje skromné začiatky; odtiaľto pochádzam. Ďakujem vám za váš čas pri čítaní a zdieľaní tohto svedectva, nech vás Boh aj naďalej hojne žehná! Ako som povedal na začiatku, toto je len krátky pozadie, ak by som zdieľal všetko bola by to kniha. Áno, aj kniha príde. Boh je Dobrý! SAITH - Pretože tak povedal Boh!!

Fotografie a Videá

Horúca diskusia o Novej a Obnoviteľnej Energii a či je Zimbabwe pripravené na súkromný kapitál. Bol som úprimný...

Tu som s pánom Leandro Samuels, človek za Gondwana communication, YoAfrica, iWayAfrica, Telcoserve a Africa Online. Tiež je tu úžasne skvelý muž Boha, Pastor Tom Deuschle a jeho syn Pastor Tommy Deuschle. Team Cmedia Pastora Tommyho urobili YouTube videá "Max Story", "Saith EV", "Hybrid Helicopter" a "GPM". Aký skvelý tím.

(pozn. prekl žiaľ videá o Helikoptére a GPM už nie sú na YouTube dostupné)

Prvý deň som sa previezol na Prvom EV s vlastným pohonom. Prvé na svete nepotrebuje žiadny vonkajší zdroj energie. Trvalo roky bezsenných nocí, tisíce človekohodín kým sme uvideli ako sa toto stalo skutočnosťou. Sláva Bohu Všemocnému.

Keď mi Boh dal túto víziu MSED, stretol som veľa inžinierov, profesorov a vedcov, ktorí mi povedali, že mrhám mojim časom. Povedali, že porušujem prírodné zákony fyziky. Boh Všemohúci je Hlavný vynálezca a to čo robíme na Zemi je že jenoducho objavujeme čo On vynašiel.

Potom ako som sa previezol na Elektrickom Vozidle prvý krát, musel som ho viesť tak aby ho videla moja mama. Keď som došiel ku jej domu povedal som, "Mama dokázal som to". Prišiel som na prvom Elektrickom Vozidle s vlastným pohonom. Stále si ešte pamätám ako vyšla von aby sa pozerla, veľa ľudí sa pýtalo všakovaké otázky. Keď Boh povie áno, budete o tom diskutovať? Môj mladší brat Farai a Godknows filmovali cestu na mobilnom telefóne.

Ďakujem Bohu Všemocnému za týchto dvoch mužov. Dr. Katsande a Dr. Teddy De Almeida Výkonný CEO Saith Holdings Inc. Čelili sme mnohému keď sme vyhlásili spoločnosť, mnohí prišli a odišli ale títo dvaja stáli a bojovali za víziu. Salutujem vám generáli, nech vám Boh žehná v jeho Sláve.

Greener Powe Machine je poháňaná MSED, to je vynález. 70% komponentov je robených na mieru, my máme všetky práva. Elektrinu generujeme tam kde je potrebná, bez dlhých rozvodných sietí. Keď sa generuje elektrina asi 30% sa s stráca počas prenosu a tiež cena rozvodných sietí je obrovská.

Keď pán Baik z Južnej Kórei navštívil naše Laboratórium, povedal "Som šokovaný a nemám slov, pretože keď som počul o Greener Power Machine a tomto všetkom, myslel som si, že to je podvod. Nebral som to vážne a nikdy som nečakal že uvidím toto. Som šokovaný!" Pán Baik je muž v pozadí úspešného zriadenia Samsung v Zimbabwe.

Ako Afričania musíme začať veriť v seba a tiež v schopnosti, ktoré nám dal Boh. Väčšina ľudí spočiatku neverí, že Saith sa zrodil v Zimabwe a predsa sme úžasne získali podporu od globálne uznávaných ľudí z Vedy a Fyziky, z ktorých niektorí sedia v našej Rade a Poradenskom Tíme.

Na týchto obrázkoch je prof. Alecio Barreto Fernandes, globálne uznávaný vedec v poli elektromagnetizmu. Profesor je úžasný a je skvelé keď stretnete také veľké mysle! Profesor a Ja veríme, že v rokoch, ktoré prídu, naše deti objavia prostredníctvom Vedy nové zákony a teórie - deti, ktoré nepotrebujú rámec na to aby mysleli!

Mali sme tu investora z Brazílie, ktorého doprevádzala jeho žena, prišli si pozrieť našu prácu. Ťahali sme s našim elektrickým vozidlom Ford Ranger XLT s dvojitou kabínou a predviedli sme silu ktorú má Saith Elektrické Vozidlo. Toto bol pre nás všetkých historický deň. Dr. Teddy a prof. Alecio tiež prišli a bol to skvelý okamih, udalosť, ktorú stojí za to vidieť. Robili sme záťažové testy EV veľa krát predtým ale v tento deň nás to skrátka všetkých dostalo. Presne tak ako veľký Thomas Edison urobil 1000 krát test na žiarovku, my sme sa nikdy neprestali snažiť, nikdy sme neprestali postupovať - a v tom tkvie naša Radosť a Pýcha.